Raz kráčal zemou Hosť.
Hodina za hodinou zaletujú preč,
čas života uteká, ako prudká reč.
SBOR:
Aj ty, duša, zaletíš, zajdeš; ale kam?
K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam?
Uteká čas, uteká, ako riavy let,
len čo slnko vyskočí, zajde, už ho niet.
SBOR:
Aj ty, duša, zaletíš, zajdeš; ale kam?
K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam?
Uteká čas, uteká, s ním aj život tvoj.
Neni moci, čo by naň skríknuť smela: "Stoj!"
SBOR:
Aj ty, duša, zaletíš, zajdeš; ale kam?
K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam?