Šírym svetom vládne žalosť.
Šírim svetom vládne žalosť, hriecha strašná, odveká.
Preto keď ty štastím jasáš, iný v smútku narieka,
že čo srdce blažilo, po čom mrelo, v čom žilo,
v čom si zakladálo, to ho oklamalo.
Druhý blúdi bez domova, bez rodiny sám a sám.
Zaletel by v náruč lásky, ale čo, keď neni kam.
Odišli ho otec, mať, iní rodne nechcú znať
a cudziny šedá tieseň blaha nedá.
Celým svetom vládne žalosť hriecha strašná odveká,
a sklamania ťažký prístrach osudom je človeka,
život rýchlo sa míňa; rozkoš jeho bublina.
A tie svetské slasti? Zakončia v priepasti.
Ach, ty srdce choré, smutné, dokiaľže sa klamať chceš?
Že je v svete všetko márnosť, však to dávno dobre vieš.
Čuj, jak s výšin volá hlas: "Vráť sa, dieťa, nemar čas!"
Tak, čo mi odpovieš? Pôjdeš a či zhynieš?