Odpočiň si, duša moja!
Odpočiň si, duša moja, mier kde kynie po boji,
búrky kde sa uspokoja, láska boľasť zahojí.
Na srdci tam najsvätejšom, ktoré láskou mrelo raz,
na kríží tam na golgatskom v deň pomsty a v spásy čas.
Odpočiň, ach, odpočiň si, náruč k tebe vysieram.
Volá Ježiš: Poď, veď Môj si, ochranu ti istú dám.
Víchre, búrky uspokojím - Ja som knieža pokoja.
Nič sa neboj, však si Mojím - skrýša, schrana som tvoja.
No tak idem, drahý Pane, v náruč sa Ti utiekam,
o to srdce raz preklané klavu svoju opieram.
Nejestvuje v šírom svete pomoc pre mňa v úzkosti:
zavri v náručie vystreté a ukry ma z milosti.