Pod svojím fíkom.
Pod svojím fíkom v tieňu, keď svetla vzíde jas,
má harfu naladenú mať jedon každý z nás.
Tam zakončíme vieru, tam ovanie nám hruď
na tisícročia mieru, na tisicročia mieru
meč v srp tam budú kuť.
Na tisícročia mieru, na tisicročia mieru
meč v srp tam budú kuť.
Tam zanemejú delá, tam ztíchne búrka hrom.
I smrť ztaď uletela, tam život víťazom.
Tam láska k sebe stúli, čo rozdelil tu hnev,
bo zlosti pominuly, bo zlosti pominuly
s bäránkom bude lev.
bo zlosti pominuly, bo zlosti pominuly
s bäránkom bude lev.
Ó, zlaď sa, pieseň moja, a preuť zdvihni v let,
kde láska, mier sa spoja, tam večne budeš znieť.
Pod svojím fíkom v tieňu, kde svetla vzíde jas,
má harfu naladenu, má harfu naladenu,
mať jedon kažzdý z nás.