Piesne Sionské

Ó, nádeja, svetlo v tmavej noci! Ochotne tvoj záblesk stopujem. Keď svet ako cudzincom mnou zhŕda, so mnou on, ja s ním sa sužujem. Čo na tom, že teraz v Mesech som? Zvečerí sa, pride oddych v Ségor nebeskom. Ó, nádeja, tvoje hviezdy mieru už mi svietia s brehov večnosti Roztúžene hľadím v tamtie kraje; lež bez smrti neni radosti. Tak mri s Kristom, srdce mysli let! V blažený ťa vedie hviezda betlehemská svet. Ešte jedon odpočinok kynie tým, čo smelo niesli kríža strasť. Áno i tu bojovnikom verným dá Pán zkúsiť víťazstvá už slasť. I vzdor biedam viera jasať smie! A nádeja? Ó tá žiary, kde najviac sa tmie. Vlasti večná! Túži duša moja po nádhere tvojej tíšine, vlastná vôla navždy kde sa zlomí, a zbúrená myseľ spočinie. Samochvály tam súc zprostený, vzdám česť Bohu za nádeje zásvit blažený!