melódia: M. Royová
text: Kl. Missionsharfe (prel. M. Royová)
Ó, nádeja, svetlo v tmavej noci!
Ochotne tvoj záblesk stopujem.
Keď svet ako cudzincom mnou zhŕda,
so mnou on, ja s ním sa sužujem.
Čo na tom, že teraz v Mesech som?
Zvečerí sa, pride oddych v Ségor nebeskom.
Ó, nádeja, tvoje hviezdy mieru
už mi svietia s brehov večnosti
Roztúžene hľadím v tamtie kraje;
lež bez smrti neni radosti.
Tak mri s Kristom, srdce mysli let!
V blažený ťa vedie hviezda betlehemská svet.
Ešte jedon odpočinok kynie tým,
čo smelo niesli kríža strasť.
Áno i tu bojovnikom verným
dá Pán zkúsiť víťazstvá už slasť.
I vzdor biedam viera jasať smie!
A nádeja? Ó tá žiary, kde najviac sa tmie.
Vlasti večná! Túži duša moja
po nádhere tvojej tíšine,
vlastná vôla navždy kde sa zlomí,
a zbúrená myseľ spočinie.
Samochvály tam súc zprostený,
vzdám česť Bohu za nádeje zásvit blažený!
