Uniká leto
Uniká leto, leto horúce, berie so sebou krásy preskvejúce,
berie so sebou bariev jas.
Kvieťa uvädá, lístie opadá, slnce ochladá:
Jasene teskný ide čas, ide čas, ide čas, ide čas;
jasene teskný ide čas, ide čas, ide čas.
Romonia víchre, rieky šumejú, ohlasy žiaľu horami znejú,
že zmiznul navždy krásy raj!
Aj ty uvädneš, aj ty opadneš, v smrti ochladneš!
Ó, bratu, sestro, pamätaj, pamätaj, pamätaj, pamätaj!
ó, bratu, sestro, pamätaj, pamätaj, pamätaj!
Uniká leto žitia jako sen; radosť, rozkoše zhasky jako tieň;
zemských nádejú mizne máj,
Všetko pominie ... Kto ťa privinie v smrti hodine?
Oj, bratu sestro, pamätaj, pamätaj, pamätaj, pamätaj!
oj, bratu, sestro, pamätaj, pamätaj, pamätaj!
Zatíchli vtáci, už dospievali; už lastovičky preč sa pobraly ďaleko,
v krásny tepla kraj.
Kam ty zaletíš, až život skončíš? Prijme ťa Ježiš?
Oj, bratu sestro, pamätaj, pamätaj, pamätaj, pamätaj!
oj, bratu, sestro, pamätaj, pamätaj, pamätaj!